Recenzia knihy Hany Kubátovej Kde líšky dávajú dobrú noc

Hana Kubátová je historička a politologička venujúca sa obdobiu holokaustu a výskumu nedemokratických režimov so zameraním na strednú a východnú Európu. Vo svojej novej knihe Kde líšky dávajú dobrú noc: Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku sústredila svoj výskum na formovanie slovenského národného socializmu so zameraním na východoslovenské regióny, primárne Zemplín a Spiš.

Obsah knihy je podložený dlhoročným výskumom autorky v archívoch na Slovensku i v mnohých inštitúciách a archívoch v zahraničí, vrátane Spojených štátov či Izraela. Kniha spolu so slovenským prekladom vychádza aj v angličtine, čo je viditeľné aj na prevažne anglickojazyčnom výberu odbornej literatúry. V slovenskom preklade môže na čitateľa pôsobiť rušivo vkladanie anglickej odbornej terminológie.

Práca prináša bližší pohľad na dynamiku medzi centrom (Bratislava) a perifériou (východné Slovensko) pri formovaní nejasného obsahu toho, čo vlastne ideológia slovenského národného socializmu bola – prezentovaná V. Tukom a A. Machom – v kontraste s Tisovým „kresťanským národným socializmom“. Autorka odkrýva, ako mal režim, opakovane odvolávajúci sa na Boha, na heslá ako „národný“ a „kresťanský“ v skutočnosti nejasne definovanú ideológiu. Slovenská odnož fašizmu stála na „vetchých, ale o to hlasnejšie prízvukovaných heslách o disciplíne a jednote“. Oficiálny naratív nového Slovenska ako národného, slovenského a kresťanského je konfrontovaný s mnohonárodnostnou, mnohojazykovou a mnohonáboženskou realitou príslušníkov rozličných kultúr v regiónoch.

Kubátová zdôrazňuje, že vyrozprávanie príbehu holokaustu na Slovensku nie je možné bez vyrozprávania príbehu periférie – východného Slovenska, a to najmä jeho vidieckych oblastí. Berie nás do miest ako Stropkov, Trebišov či Medzilaborce a pri skúmaní diania na periférii sa snaží ukázať jej kľúčovú úlohu pri vzostupe fašizmu a formovaní holokaustu. Argumentuje, že holokaust nepredstavuje produkt importovaný z nacistického Nemecka, ale ide o udalosť, ktorá sa odohrávala v krajine prostredníctvom domácich aktérov s vlastnou dynamikou, ktorú v knihe popisuje.

Tragédiu holokaustu nevníma len ako tragédiu Židov, ale ako súčasť dejín Slovákov. Na strane 295 píše: „Ak chceme vytvoriť pravdivý obraz historických súvislostí, musíme do príbehu krajiny začleniť hlasy Židov, Rómov a obyčajných ľudí. Ich skúsenosti dopĺňajú to, čo sa na Slovensku počas vojny skutočne odohralo. História nie je len o veľkých činoch a politických rozhodnutiach, ale aj o životoch tých, ktorí boli dlhé roky ignorovaní.“

Zameriava sa teda na aktérov tzv. mezoúrovne, ktorí zohrávali dôležitú úlohu pri prenose ideológie z tribún a oficiálnych dokumentov do každodenného života krajiny. „Malí“ a „obyčajní“ ľudia boli tými, ktorí abstraktným konceptom slovenského národného socializmu dávali konkrétny význam. Oficiálnu štátnu ideológiu nielen preberali, ale ju aj spoluvytvárali. Venuje sa preto predstaviteľom miestnych elít, ako boli kňazi, učitelia, lekári, úradníci či notári, ktorí sa v regiónoch tešili často väčšej autorite ako politickí predstavitelia. Práve oni vytvárali komunikačný most medzi centrom a perifériou a komunikovali nielen štátnu ideológiu miestnym obyvateľom, ale aj ich požiadavky smerom do centra. Kubátová tak do svojho výskumu formovania ideológie a dynamiky medzi centrom a perifériou vplieta konkrétne príbehy ľudí z regiónov – nielen ich snahy o zlepšenie vlastnej pozície a ukoristenie židovského majetku, ale aj príbehy nezištnej pomoci.

Kniha je štrukturovaná do šiestich kapitol, doplnených úvodom a záverom. Širší historický kontext a dianie na úrovni štátu je popísané paralelne s dianím v regiónoch v texte celej knihy. Obsahuje tiež fotografie, ktoré sa vzťahujú najmä k východnému Slovensku.

V prvej kapitole „Centrum“ sa dozvedáme viac o úlohe Bratislavy ako vládnej metropoly a snahách režimu o legitimizáciu svojej moci v očiach verejnosti. Druhá kapitola sa už sústreďuje na zmienenú perifériu šarišsko-zemplínskej župy, každodenných skúseností obyvateľov regiónu a dynamiku moci na lokálnej úrovni.

Tretia kapitola podrobne skúma kresťanský nacionalizmus, ktorého význam nevedeli vysvetliť ani Tuka s Tisom. Plytká ideológia v konečnom dôsledku viedla k prekrúteniu biblického druhého prikázania. Kňazom Tisom bolo prikázanie lásky pretvorené na nástroj národného šovinizmu – sebalásku, zameranú výlučne na svoj národ, a predstieranú nadradenosť, vedúcu napokon k holokaustu

Do širšieho kontextu vkladá aj arizácie židovského majetku, ktoré mali pôvodne slúžiť širokým masám: „V jadre procesu arizácie bol zámer vytvoriť etnickú strednú triedu, ktorá bola režimu vďačná za svoj spoločenský vzostup a umožnila aktívne alebo aspoň pasívne presadzovať politiku režimu,“ no viedli v konečnom dôsledku k obohateniu elít.

Vo štvrtej kapitole sústredenej na udavačstvo a informátorstvo tiež poukazuje, ako bežní Slováci využívali ideológiu a rétoriku režimu a v jej jazyku formulovali svoje vlastné požiadavky a snažili sa docieliť vlastné záujmy (napr. pri arizáciach, či osobných sporoch).

V piatej kapitole pracuje autorka s témou „scivilizovávania“ vidieckych oblastí východného Slovenska. Výstavba a modernizácia na východe Slovenska v období vojny bola spôsobom, akým štát dokazoval, že plní svoje sľuby voči obyvateľom, pokrok a budovanie mali zakrývali hlboké utrpenie a útlak celých skupín obyvateľstva.

Dôsledné vysvetlenie autorky je dôležité aj preto, lebo poskytuje protiargument revizionistickým hlasom, ktoré sa vyskytujú na Slovensku v spojitosti s krajnou pravicou a argumentujú ekonomickým či budovateľským rozvojom v období Slovenského štátu v snahe o jeho pozitívne vykreslenie. Ostatne sama autorka si je vedomá presahov svojej knihy. Pri skúmaní miestnych elít hovorí napríklad o prípade kňaza Jána Nemca z Lieskovca, ktorý bol zabitý počas SNP a jeho príbeh nedávno zneužila extrémna pravica.

V šiestej kapitole sa autorka venuje obdobiu konca vojny a vypuknutiu SNP. Mapuje úpadok lojality nielen obyvateľstva, ale i politických predstaviteľov k režimu v dôsledku situácie na fronte. Medzi stúpencami režimu sa vynárala obava z povojnového vývoja udalostí a objavovali sa snahy zaobstarať si ospravedlnenie pre svoje činy.

Téma SNP pokračuje až do povojnového obdobia, kde prináša autorka zaujímavý rozbor snahy povojnových predstaviteľov moci vyzdvihovať tému rezistencie vládnucemu režimu a formovať naratív odporu voči nemu. Tento trend je zmapovaný až do súčasnosti a celoeurópskeho kontextu, približuje napríklad prípad Poľska a tzv. Pamäťových zákonov, ktoré kriminalizujú poukazovanie na podiely miestneho obyvateľstva na holokauste. Presah do súčasnosti v podobe komentára v spojitosti s extrémistickým politikom M. Kotlebom alebo emeritným arcibiskupom J. Sokolom a ich vyjadrovaním sympatií vládnucemu režimu Slovenského štátu pomáha zdôrazniť nutnosť otvárať diskusie na tému holokaust na Slovensku aj dnes. Rozhodne je potrebné oceniť, že Kubátová má odvahu na pomenovanie prepojení do súčasnosti a jasným hlasom hovorí o dôležitosti výskumu, diskusie a preberania zodpovednosti za udalosti holokaustu na Slovensku.

JANA TURANSKÁ
Autorka je historička a judaistka. Venuje sa vzdelávaniu mládeže, m.i. v oblasti židovských dejín a holokaustu

Hana Kubátová, Kde líšky dávajú dobrú noc: Kresťanský nacionalizmus a holokaust na Slovensku
Historička Hana Kubátová v knihe skúma, ako sa formovanie národného štátu počas druhej svetovej vojny prepojilo s kolektívnou zradou a genocídou. Ukazuje, že holokaust nebol len „importovanou“ tragédiou, ktorú Slovensku vnútilo nacistické Nemecko, ale procesom, na ktorom sa podieľali samotní Slováci – politické a náboženské elity, miestni funkcionári aj bežní občania. Táto kniha narúša pohodlný mýtus o Slovensku ako obeti nacistického diktátu a kladie otázku, ako sa mohla krajina, ktorá sa prezentovala ako kresťanská a národná, stať aktívnym účastníkom holokaustu. Vydavateľstvo: N Press
Kniha vyšla v marci 2025 aj vo vydavateľstve Oxford University Press pod názvom Christian Nationalism, Nation-Building and the Making of the Holocaust in Slovakia.